Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč. Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike – v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny.
Cestou na Katarínku sme sa zastavili v Smoleniciach. Je tam predajňa medu a výrobkov z medu.  Majiteľ postavil pred pradajňou krásny vianočný stromček z drevených medníkov. Bol vyhodnotený medzi najkrajšími vianočnými stromčekmi . Potom sme sa presunuli na pekný výlet na Katarínku.

Štúrova lavička sa v priebehu rokov stala vyhľadávaným miestom nielen pre turistov a príležitostných hubárov, ale aj miestom mnohých literárnych a iných kultúrnych podujatí. Skoro tridsať rokov vydržala nástrahy času a nájazdy vandalov. V polovici osemdesiatych rokov však už bola celkom zničená. Preto ju bolo treba obnoviť, čo sa v roku 1990 aj stalo. Lavička bola postavená z bieleho travertínu. Jej operadlová časť sa skladala z troch kamenných blokov. Do prostredného a troška väčšieho bolo vytesané len Štúrovo meno. Kto si na ňu sadol uprostred, po pravej ruke mal nápis: „Do tohto zátišia/ v R. 1851 -1856/ rád chodieval“. Mala však inú podobu. Už nemala operadlo, len sedaciu časť z veľkých kamenných kvádrov, na ktorej bol akoby „prehodený Štúrov plášť“ v podobe bronzovej plastiky. Tak vzniklo zo Štúrovej lavičky sochárske dielo s hlbokou symbolikou: „Ľudovít je stále s nami, len si na chvíľku odskočil.“ Autorom tejto umeleckej podoby Štúrovej lavičky bol sochár Martin Lettrich. A tak toto miesto má dnes podobu klasického oddychového priestoru pre turistov s drevenými lavičkami a prírodným stolíkom z guľatiny. Počas výletu bolo krásne slnečné počasie. Prechádzali sme popri potôčiku, kde boli zamrznuté kvapky vody a tiež aj zamrznuté hríby. Bolo to veľmi pekné. Unaveným z vychádzky nám dobre padol horúci čaj v Harmónii.