Aktivity

Výstava vyšívané nástenky a ozdoby na police

Z darovaných, alebo zapožičaných vyšívaných násteniek sme pripravili sme výstavu. V našom kraji sa nástenky používali v každom dome. Viseli v kuchyni, alebo pri nádobe s vodou na pitie. Nástenky mali krátke výstižné porekadlá. Napr. „Za trochu lásky šiel by sveta kraj“. Vyhotovovali sa na jemnom plátne, ktoré sa už s predpísaným vzorom kupovalo v obchode. Vypísané plátno sa prišilo „natáhlo“ na vyšívací rám a nasledovalo vyšívanie. Používali sa rôzne techniky ako napr. krížiky, plné vyšívanie, stonkový steh, zadný steh. Vyšitá nástenka sa obšila lemovacou stužkou, ktorú si podľa farby a vkusu vyšívačka kúpila tiež v obchode. Stuha mala rôzne motívy: postavičky detí, hríbiky, ovocie, zelenina…. Nakoniec sa nástenka vyprala, vyškrobila a dôkladne vyžehlila. Na police v „špajzi“, alebo v „kredenci“ sa kupovali predlohy na čipky a tiež sa podľa vkusu farebne zladili s okolím.

Novoročné posedenie 2016

Miestny odbor Matice slovenskej v Budmericiach aj tento rok pripravil posedenie pre všetkých, ktorí počas roka pomáhali pri činnosti v Budmerickej izbičke. Taktiež boli pozvaní aj naši sponzori, ktorí nám prispievajú vecnými cenami na fašiangový ples do tomboly. Pripravili sme im chrumkavé pečené prasiatko, koláčiky a iné dobroty.

Výlet v Novom roku na Katarínku.

Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice (do ktorej katastra kláštor patrí) a Naháč. Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike – v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny.
Cestou na Katarínku sme sa zastavili v Smoleniciach. Je tam predajňa medu a výrobkov z medu.  Majiteľ postavil pred pradajňou krásny vianočný stromček z drevených medníkov. Bol vyhodnotený medzi najkrajšími vianočnými stromčekmi . Potom sme sa presunuli na pekný výlet na Katarínku.

Výlet na Silvestra ku Štúrovej lavičke v Modre.

Štúrova lavička sa v priebehu rokov stala vyhľadávaným miestom nielen pre turistov a príležitostných hubárov, ale aj miestom mnohých literárnych a iných kultúrnych podujatí. Skoro tridsať rokov vydržala nástrahy času a nájazdy vandalov. V polovici osemdesiatych rokov však už bola celkom zničená. Preto ju bolo treba obnoviť, čo sa v roku 1990 aj stalo. Lavička bola postavená z bieleho travertínu. Jej operadlová časť sa skladala z troch kamenných blokov. Do prostredného a troška väčšieho bolo vytesané len Štúrovo meno. Kto si na ňu sadol uprostred, po pravej ruke mal nápis: „Do tohto zátišia/ v R. 1851 -1856/ rád chodieval“. Mala však inú podobu. Už nemala operadlo, len sedaciu časť z veľkých kamenných kvádrov, na ktorej bol akoby „prehodený Štúrov plášť“ v podobe bronzovej plastiky. Tak vzniklo zo Štúrovej lavičky sochárske dielo s hlbokou symbolikou: „Ľudovít je stále s nami, len si na chvíľku odskočil.“ Autorom tejto umeleckej podoby Štúrovej lavičky bol sochár Martin Lettrich. A tak toto miesto má dnes podobu klasického oddychového priestoru pre turistov s drevenými lavičkami a prírodným stolíkom z guľatiny. Počas výletu bolo krásne slnečné počasie. Prechádzali sme popri potôčiku, kde boli zamrznuté kvapky vody a tiež aj zamrznuté hríby. Bolo to veľmi pekné. Unaveným z vychádzky nám dobre padol horúci čaj v Harmónii.

Otvorenie pivníc jeseň 2015

Prišla jeseň – dni otvorených pivníc a my sme mali znovu pripravenú Budmerickú izbičku. Hostia sa veľmi tešili na na niečo nové a tiež aj na čerstvé koláče priamo z pece.  Naše koláče sa niesli v duchu starých tradícií. Je veľmi pekné, keď hostia prídu a pripomína im to ich babičky a detstvo. Oči potešila aj nová výstava výšiviek pripravená z častí kroja. Bolo veľa takých, čo sa u nás zastavujú už tradične a tešia sa na nás.  Nechýbali ani adventné vence a maľované medovníčky. Nás teší, že sa im u nás páči.